Más allá del gluten (viac ako lepok)

Vždy som sa považovala za zdravého človeka. Až keď som naozaj ochorela, tak som prišla na to, že to nebola až taká pravda a že moje telo už dávno vysielalo jasné signály o tom, že niečo nie je v poriadku.

Od detstva ma bolievala hlava, ešte do nedávna som mesačne zjedla niekedy aj 10 ibuprofenov. Od puberty si pamätám bolesti chrbtice a tráviace ťažkosti, ktoré začali nenápadne a hoci boli časom horšie a horšie, nenapadlo mi, že nie sú normálne. V 34-och rokoch mi diagnostikovali prvé autoimunitné ochorenie, ktoré bolo ”len kožné” a podarilo sa mi ho celkom úspešne ignorovať.

Pár rokov na to sme odišli do Kolumbie. Bol to manželov sen (je kolumbijčan) a prišla ponuka, na ktorú čakal. To rozhodnutie vyzerá dosť šialené, ja viem. Dali sme výpovede v práci, vzali jedno dieťa zo školy, druhé zo škôlky, byt dali do prenájmu, vzali si pôžičku a išli. A začali od úplnej nuly, pomaly v štyridsiatke. Založili firmu a bez kontaktov sa snažili ju rozbehnúť. Keby som vedela, čo ma čaká, tak do toho nejdem. Ale zas, je super, že som to nevedela, lebo by som o veľa prišla. V tom je ten paradox. :-)

Prvé roky boli veľmi ťažké a moja psychika dostala riadne zabrať. Moje telo to nevydržalo. Po dvoch rokoch pobytu sa moje zdravie zosypalo. Začali krvavé hnačky striedajúce sa s krvavými zápchami. Moje bolesti hlavy sa vystupňovali, pleť zhoršila. Zle som reagovala na väčšinu jedál. V jednej kríze som bežala na záchod aj po prvej lyžici diétneho vývaru, ktorý som si uvarila. Chudla som pomaly pol kila denne a mala som veľký strach. Myslím, že strach môjho manžela o mňa bol ešte väčší.

Ulcerózna kolitída - keď mi ju diagnostikovali, očakávala som tento “ortieľ”. Už som si totiž na internete pohľadala, čo by tie príznaky mohli znamenať a trafila som sa. Vedela som už, že je to autoimunitné, chronické a neliečiteľné ochorenie, že liečba je len symptomatická, začína sa liekmi a ak je naozaj zle, prichádza na rad chirurgický zákrok, pri ktorom odstraňujú časť, v najhoršom prípade aj celé hrubé črevo.
Od začiatku mi bolo jasné, že toto nechcem a že skúsim čokoľvek iné. Už vtedy som si pod tým “čokoľvek iným” predstavovala práve zmenu stravy, nejakú diétu… len som netušila akú.
Alternatívna medicína je v Kolumbii dosť rozšírená, takže nebolo ťažké nájsť lekára, ktorý sa takým niečim zaoberá. Lekár mi hneď pri prvej návšteve zatrhol mliečne výrobky,  cukor a všetko, čo je balené, konzervované alebo vo fľaši. Prekvapene som pozerala a rozmýšľala, čo do kelu budem jesť.

A tu začala moja cesta, dobrodružstvo a experimenty so stravou. Zisťovala som, ako silno môže strava ovplyvniť naše zdravie.
A čoskoro som do svojho “projektu” zahrnula aj svojho mladšieho syna.

Alex má dnes 11 a keď mal niečo cez 2 roky a zisťovali sme, prečo to dieťa nielen že nerozpráva, ale ani nerozumie, nezaujímajú ho riekanky, spoločná hra a podobne, jedna z psychologičiek, ktorá ho videla, vyslovila prvýkrát “podozrenie na poruchu z autistického spektra”. V tom čase som na internete prečítala snáď všetko, čo som o autizme našla, aj o rôznych alternatívnych terapiách, okrem iného aj o diéte bez lepku a kazeínu, ktorá sa často u týchto detí používa. Alex medzičasom začal rozprávať, s rečou sa zlepšila aj celá sociálna stránka a strašidlo autizmu skončilo “len” pri diagnóze “Sémanticko-pragmatická porucha”, ktorá je ľahšou poruchou na okraji autistického spektra. Nevidela som dôvod na nejaké špeciálne terapie (až na logopédiu).

Spomenula som si na diétu bez lepku a kazeínu až v čase, keď som sama začala “diétovať”. Alex mal už 8 rokov, bol v škole. Je v podstate bezproblémové, hoci svojské dieťa, s ktorým je treba vedieť narábať. V tom čase jeho suchá pokožka prerástla do ekzému na rukách a jeho trávenie bolo od bábätka zvláštne (časté zápchy, ťažké vyprázdňovanie, zvláštna, tmavá a lepkavá stolica). Znova som hľadala na internete informácie o diéte, zistila, že zdravotné problémy, ktoré má, sú u detí z autistického spektra, dokonca aj napríklad u detí s hyperaktivitou veľmi bežné.

A začala diéta. Zo solidarity sme u nás doma všetci prestali jesť lepok, časom aj mliečne výrobky.
Začala som po španielsky písať blog s receptami (na začiatku bez lepku, mlieka, cukru, sóje.. čiže bez všetkého, čo Alex nemohol), ktorý som nazvala “Más allá del gluten” (v preklade po anglicky “beyond gluten”, po slovensky trošku ťažšie preložiť, čosi ako “viac ako lepok”,www.masalladelgluten.com). To som ešte netušila aký výstižný ten názov bude… moje dnešné recepty sú naozaj oveľa viac ako len bezlepkové. :-)

Veci začali mať rýchly spád. Študovala som všetko možné, čo sa týka súvisu zdravia a stravy, zo začiatku hlavne všetko okolo tráviacich potiaží. Prešli sme týmito etapami:

1. Moja diéta bez mlieka, cukru a s minimom priemyselne spracovaných potravín
(september 2009)

2. Alexova diéta bez lepku, kazeínu, cukru, sóje a priemyselne spracovaných potravín
(júl 2010)

3. Moja špecifická karbohydrátová diéta - tzv. SCD diéta (február 2011)

Táto diéta je určená pre tráviace problémy - ulcerózna kolitída, crohnova choroba atď., ale využíva sa aj u detí s autizmom. Sú pri nej zakázané akékoľvek zložité cukry (ryža, zemiaky, obilniny… repný cukor… atď), dovolené sú len jednoduché cukry v zrelom ovocí. Pri pečení sa múky nahrádzajú orechovými.
Na začiatku diéty som cítila zlepšenie (bez škrobov, veľa zeleniny), časom som skĺzla k veľmi častej konzumácii mäsa, dnes si uvedomujem, že spolu s vysokou konzumáciou tukov to bol kameň úrazu. Začala som stagnovať, dokonca sa môj stav aj zhoršil.

4. Gersonova Terapia (apríl 2011)

Knižku o tejto terapii som našla v kníhkupectve a Charlotte Gerson na obale som okamžite spoznala z filmu “Healing Cancer Inside Out” (dokumentárne filmy na tému zdravia a výživy sú moje obľúbené). Hneď som si ju kúpila, prečítala, dala mi zmysel, tak som sa rozhodla, že idem do toho. Terapiu som robila 8 mesiacov, kedy mala prísť moja mama na návštevu do Kolumbie a my sme mali veľa cestovať.  10 zeleninových štiav a 3 klystíry denne už neboli možné. Moje zdravie sa počas terapie veľmi výrazne zlepšilo. Mohla som vysadiť lieky na kolitídu a postupne úplne ustúpili bolesti hlavy.

5. Surová strava (november 2011)

Po Gersonovej terapii som rozmýšľala, že treba udržať veľké dávky surovej stravy a keďže už nebudem piť 10 pohárov zeleninových štiav denne, treba nahradiť veľa vareného surovou stravou. Bolo to oveľa jednoduchšie ako som si myslela. Vďaka “gourmet” receptom - krekrom, sušeniu a rôznym iným RAW dobrotám. Bohužiaľ som si neuvedomila, že začínam konzumovať viac pre mňa ťažko stráviteľých orechov a viac tukov, ako je zdravé… aspoň pre mňa určite. Chvalabohu moje črevá reagujú rýchlo a dali mi vedieť, že niečo nie je ako má byť. Trávenie a aj pleť sa opäť o čosi zhoršili.

6. Surová nízkotučná strava (marec 2012)

Do ruky sa mi dostala ďalšia kniha - “Self Healing Colitis & Crohn`s“ od Davida Kleina. S ňou prvé informácie o “Natural Hygiene“. Bolo to pre mňa to najlogickejšie, čo som ohľadne výživy a zdravia našla. Nie je ľahké jesť surovú a nízkotučnú stravu. Zistila som, že je menším zlom pre mňa zjesť malé množstvá varenej alebo sparenej zeleniny ako nahrádzať varené jedlá “vysokotučnými náhradami“.

Týchto rád sa držím dodnes. Jem veľa veľa ovocia, veľmi dobre mi trávi a užívam si to, že v Kolumbii je ho dostatok a celý rok. Zbožňujem papaye, malé sladké mango, červené melóny, banány... Takisto jem veľa zeleniny a stále odšťavujem.

A čo všetko sa za ten čas zmenilo?

Moje zdravie - už vyše roka neberiem lieky na kolitídu a som prakticky bez príznakov. Za posledných asi 10 mesiacov ma hlava bolela len 2x (reaguje len na “nesprávnu” stravu :-) ). Posledné mesiace na nízkotučnej strave konečne nemusím používať make-up na zakrytie vyrážok, zmizli (objavia sa len keď “zhreším” v strave). Na tejto strave som začala cvičiť a behať, pritom behanie som odjakživa z duše neznášala. Moja kožná choroba je na ústupe. Výsledky krvných testov tiež potešia - pečeňové testy mám dnes úplne v norme (v čase keď ma diagnostikovali neboli dobré), moja štítna žľaza tiež pracuje lepšie ako pred pár rokmi.

Zdravie mojej rodiny - deti aj manžel dnes jedia vegánsku stravu s veľkým podielom surového ovocia a zeleniny, pijú zeleninové šťavy.

Manželovi pred pár mesiacmi zistili vysoké hladiny triglyceridov v krvi. Po mesiaci na nízkotučnej vegánskej (z väčšej časti surovej) strave klesli zo 482 mg/dl na 280 mg/dl (normálne hodnoty sú 40-200 mg/dl). Alexovi sa už asi od novembra neobjavil ekzém.

V mojom blogu pribúdajú už len vegánske recepty, často surové.

“Natural Hygiene” sa mi tak zapáčila, že som začala diaľkovo študovat na “University of Natural Health”. Veľmi ma to baví a verím, že časom budem môcť pomáhať nielen sebe a svojej rodine.